Milan Rajter

Takmer celý môj život je spojený s Bernolákovom. Tu som sa narodil, vyrastal, chodil do školy, našiel prvých kamarátov, objavil futbal, začal pracovať a pracujem dodnes.

Narodil som sa 21. februára 1980 rodičom Kvetoslave a Mikulášovi Rajterovcom ako ich prvý syn. Vyrastal som spolu s bratom Radovanom a sestrou Monikou. Rodičia ma nevychovávali veľkými slovami. Skôr vlastným príkladom. Naučili ma vážiť si poctivú prácu, rešpektovať ľudí a držať slovo.

Popri rodičoch ma formovali aj bernolákovské ulice, ihriská, futbal a kamarátstva. Tam som prežil detstvo, na ktoré dodnes rád spomínam. Mnohé priateľstvá z tých čias trvajú dodnes a vždy ma poteší, keď sa po rokoch stretneme.

Po základnej škole som nastúpil na športové gymnázium v Bernolákove. Dnes viem, že to bolo jedno z najdôležitejších období môjho života. Dalo mi priateľstvá, disciplínu a skúsenosti, z ktorých čerpám dodnes.

Po škole som začínal ako každý mladý človek. Pracoval som, zbieral skúsenosti a učil sa od ľudí, ktorí svojej práci naozaj rozumeli. Mal som šťastie na ľudí ochotných podeliť sa o svoje vedomosti, skúsenosti aj životné hodnoty. Práve oni mi dali pevné základy, na ktorých som mohol neskôr stavať.

V roku 2006 som sa rozhodol vydať vlastnou cestou a začal podnikať. Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň, ale prirodzené pokračovanie všetkého, čo som sa dovtedy naučil.

Život mi doprial veľa cestovať a spoznávať nové miesta. Istý čas som býval v Bratislave aj v Senci a spolu s mojou, dnes už manželkou, sme okúsili aj život v Španielsku. Každá cesta mi rozšírila obzory. No kamkoľvek som prišiel, často som premýšľal nad tým, čo by sa raz dalo preniesť aj k nám do Bernolákova. Či to bolo športovisko, park, ulica alebo obyčajný nápad - vždy som si vedel predstaviť, ako by mohol fungovať aj doma.

Najväčším darom môjho života je moja milovaná rodina. Manželka Naďka a naše srdiečka, dvojičky - Alanko a Saška. Som rád, že môžu vyrastať tam, kde som vyrastal aj ja.

Futbal ma sprevádza celý život. Veľmi si vážim, že som dostal dôveru viesť náš futbalový klub ako jeho prezident. Nevnímam to ako funkciu, ale ako príležitosť vrátiť športu a našej obci aspoň časť z toho, čo počas života dali mne.

Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že človek by si nemal nechávať všetko, čo sa v živote naučil, len pre seba. To, čo som dostal od rodičov, učiteľov, trénerov, kolegov, priateľov a všetkých ľudí, ktorí ma na mojej ceste formovali, sa dnes snažím odovzdávať ďalej - najmä mladým ľuďom.

Bernolákovo mi dalo oveľa viac než len adresu. Dalo mi detstvo, priateľov, rodinu, prácu, dôveru aj množstvo krásnych spomienok.

Som Milan Rajter od nás z obce a vždy budem.